Patofyziológia

Hlavnými patogenetickými faktormi pri vzniku glaukómu sú tvorba a odtok vnútroočnej tekutiny a cievne zásobenie papily zrakového nervu. Vplyv vnútroočného tlaku a cievneho zásobenia zrakového nervu na vznik glaukómovej atrofie zrakového nervu nie je doteraz uspokojivo vysvetlený. Kritická hodnota vnútroočného tlaku pre vznik glaukómu je individuálna. U mnohých ľudí so zvýšeným vnútroočným tlakom nikdy nedôjde k rozvoju glaukómových zmien (podľa niektorých odhadov ide až o 90% osôb so zvýšeným vnútroočným tlakom). Takýto stav sa označuje ako očná hypertenzia. Na druhej strane sa však glaukómové zmeny na terči zrakového nervu môžu objaviť aj pri normálnom vnútroočnom tlaku. V tomto prípade sa pravdepodobne uplatňujú ďalšie vplyvy, ako je nedostatočné krvné zásobenie prelaminárnej a leminárnej časti zrakového nervu, hypotenzia, cievne spazmy ciliárnych artérií atď. Tento typ sa označuje ako normotenzný glaukóm. Odhaduje sa, že až 30% pacientov s glaukómom má normálny vnútroočný tlak. U inak zdravých jedincov má však hlavný účinok na glaukómovú atrofiu zrakového nervu zvýšený vnútroočný tlak. Pôsobí pravdepodobne priamym útlakom alebo poruchou axoplazmatického toku v zrakovom nerve, prípadne priamym účinkom na cievy, čo vedie k nasledujúcej atrofii nervových vlákien.

Glaukóm sa definuje ako skupina chorobných stavov oka, pri ktorých dochádza k progresívnemu poškodzovaniu papily zrakového nervu. Tomuto poškodeniu zodpovedajú typické zmeny v zornom poli. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi glaukóm sú zvýšený vnútroočný tlak (t.j. nad 21mmHg) a poškodenie zrakového nervu. Zvýšený vnútroočný tlak je najvýznamnejším rizikovým faktorom, ktorý ohrozuje výživu vnútroočných tkanív a postupne vedie až k zhoršeniu zrakových funkcií. Vnútroočný tlak ovplyvňuje prítok a odtok vnútroočnej tekutiny, ktoré sú za normálnych okolností v rovnováhe. Zvýšenie vnútroočného tlaku najčastejšie spôsobí porucha odtoku v trabekulárnom systéme komorového uhla.

Príčiny poruchy odtoku vnútroočnej tekutiny trabekulárnym systémom sú veľmi rozmanité. Patofyziológia jednotlivých typov blokády sa v zásade odvíja od klasifikácie glaukómov. U primárnych glaukómov poruchu odtoku podmieňuje vrodená dispozícia, ktorá väčšinou spočíva v poruche výstavby trabekulárneho systému. Zatiaľ sa definitívne nedokázalo, či tu ide o poruchu tvorby kolagénu alebo extracelulárnej hmoty. V prípade sekundárneho glaukómu je vznik prekážky odtoku zapríčinený iným očným alebo systémových ochorením. Primárny glaukóm s otvoreným uhlom treba pokladať za multifaktoriálne ochorenie. Ochorenie necharakterizuje len zvýšený vnútroočný tlak, ale skôr zmeny na papile zrakového nervu a tomu zodpovedajúce defekty v zornom poli. Degenerácia nervových vlákien zrakového nervu môže byť zapríčinená nedostatočným cievnym zásobením v dôsledku aterosklerózy, hypertenzie, diabetu alebo poruchy cievnej autoregulácie (napr. Raynaudov syndróm). Nepriaznivo pôsobí aj náhly pokles krvného tlaku a zvýšená viskozita krvi. Typické glaukómové zmeny sa tak môžu rozvíjať na pozadí “normálnych” hodnôt vnútroočného tlaku.

Medzi ďalšie rizikové faktory, ktoré sa uplatňujú pri vzniku primárneho glaukómu s otvoreným uhlom, patrí vek. Glaukóm sa objavuje najčastejšie po 60. roku života. Významný je aj vplyv dedičnej dispozície. Vie sa, že v niektorých rodinách sa glaukóm vyskytuje častejšie, preto sa pri zistení glaukómu odporúča vyšetrovať aj ostatných členov rodiny. Hormonálny vplyv sa uplatňuje u pacientov s diabetom a s ochorením štítnej žľazy. Medzi ďalšie rizikové faktory patrí očné poranenie, ochorenie nervového systému, myopia, ako aj príslušnosť k afroamerickej rase, u ktorej sa glaukóm vyskytuje až štyrikrát častejšie. Spojenie glaukómu s jednotlivými rizikovými faktormi napovedá veľa o jeho patogenéze (napr. hypertenzia, diabetes mellitus sprevádzaný mikroangiopatiou, poruchy cievnej autoregulácie, zvýšený vnútroočný tlak), väčšina ostatných súvislostí však ostáva dosiaľ neobjasnená a ich vysvetlenie je tak stále na úrovni hypotéz.