Klasifikácia

Tradičné delenie glaukómov na primárne a sekundárne je v značnej miere umelé. Historickým podkladom pre túto klasifikáciu je predpoklad, že počiatočné zmeny, ktoré vedú k obmedzeniu odtoku vnútroočnej tekutiny a k nasledujúcemu vzostupu vnútroočného tlaku u primárneho glaukómu, sa vzťahujú k uhlu prednej očnej komory bez nadväznosti na iné očné alebo systémové ochorenie. Tento typ sa vyskytuje typicky bilaterálne a pravdepodobne vzniká na genetickom podklade. Ostatné glaukómy sa označujú ako sekundárne. Vyskytujú sa v súvislosti s iným očným alebo celkovým ochorením, unilaterálne aj bilaterálne, a ich patogenéza je čiastočne alebo úplne objasnená. V skutočnosti toto delenie na primárne a sekundárne glaukómy odráža skôr než pravú podstatu tohto ochorenia len nedostatočné chápanie patogenézy zmien, ktoré vedú ku glaukómovej atrofii zrakového nervu a stratám zorného poľa.

Glaukóm môžeme deliť podľa niekoľkých hľadísk - podľa počiatočných zmien, alebo podľa mechanizmu vzniku obštrukcie odtoku vnútroočnej tekutiny. Podľa mechanizmu obštrukcie sa glaukómy delia na glaukómy s otvoreným uhlom a glaukómy s uzavretým uhlom. Bližšie v: Rozdelenie.

Najčastejšie formy glaukómu:

Primárny glaukóm s otvoreným uhlom (primary open-angle glaucoma, POAG)

Je najčastejším typom glaukómu (60 - 70% glaukómov). Porucha je tu na úrovni trabekulárneho systému, ku ktorému sa vnútroočná tekutina dostáva bez prekážok. Dochádza k postupnému zhoršovaniu odtoku vnútroočnej tekutiny a k zvyšovaniu vnútroočného tlaku (často s diurnálnymi výkyvmi). Postihnuté sú často obe oči, postihnutie však býva asymetrické.

Primárny glaukóm s uzavretým uhlom

Vyskytuje sa u anatomicky predisponovaných očí (očí s vrodene užším komorovým uhlom, s menšou rohovkou). Komorový uhol je veľmi úzky, dúhovka preto ľahko naľahne na trabekulárny systém a zabráni tak vnútroočnej tekutine v odtoku. Tento typ glaukómu sa prejavuje najčastejšie akútnymi záchvatmi, kedy je vnútroočný tlak výrazne zvýšený (až nad 40mmHg). Objavuje sa svetloplachosť a zmiešaná injekcia oka s bolesťou šíriacou sa periorbitálne. Častá je nauzea až dávenie, ktoré nezriedka vedie k diagnostickým omylom.

K záchvatu môže dôjsť napríklad počas pobytu v prostredí s nízkou intenzitou svetla (napr. pri sledovaní televízie v tmavej miestnosti), pri čítaní poležiačky na bruchu, pri citovom rozrušení (radosť, strach). To všetko zapríčiní rozšírenie zrenice a nasledujúce zhrnutie dúhovky do periférie, čím sa môžu uzavrieť odtokové cesty.

Tento druh glaukómu má tri štádiá:

1. Pokojové štádium - pacient je bez ťažkostí.
2. Prodromálne štádium - pacient má prechodné ťažkosti (rozmazané videnie, okolo bodových zdrojov svetla - napr. žiaroviek - vidí dúhu), bolí ho polovica hlavy. Ťažkosti prestanú, ak rozsvieti svetlo, alebo ak ide spať.
3. Glaukómový záchvat - ťažkosti prodromálneho štádia sa stupňujú, pacient má prudké bolesti hlavy, môže mať pocit na dávenie či dáviť, môže mať tiež hnačku a celý obraz záchvatu môže viesť k mylnej diagnóze náhlej brušnej príhody. V tomto prípade je nevyhnutné okamžité vyhľadanie odbornej lekárskej pomoci - v opačnom prípade môže postihnuté oko počas niekoľkých desiatok hodín celkom oslepnúť.

 Liečba je chirurgická, t.j. odstránenie obštrukcie.

Normotenzný glaukóm

Šestina pacientov s glaukómom má normálny alebo len ľahko zvýšený vnútroočný tlak (12 - 22mmHg). Väčšinou je zároveň prítomná artériová hypertenzia, vazospazmy, arterioskleróza a diabetes mellitus. Perfúzia zrakového nervu je narušená di takej miery, že charakteristické atrofie vznikajú aj pri normálnom vnútroočnom tlaku.

Očná hypertenzia

Ide o dlhodobé zvýšenie vnútroočného tlaku, ktoré nesprevádzajú ďalšie príznaky glaukómu. Podľa populačných prieskumov je takýchto osôb viac ako osôb s glaukómom. U časti týchto osôb sa môžu po dlhšej dobe objaviť znaky glaukómu, preto je potrebné všetky osoby s vnútroočnou hypertenziou pravidelne sledovať.

Vrodený glaukóm

Vzniká v momente, keď vrodené očné anomálie ovplyvňujú vnútroočný tlak (bliežšie v: Embryológia).

Pigmentový glaukóm

Je následkom čiastočného uzavretia oboch odtokových ciest pigmentovými granulami, ktoré postupne zhoršujú odtok komorovej tekutiny a spôsobujú tak pomalé zvyšovanie vnútroočného tlaku. Vyskytuje sa hlavne u osôb s výraznou poigmentáciou kože (černosi, Rómovia).

Zmiešané formy

Existujú typy glaukómu, pri ktorých dochádza k uzavretiu tak komorového uhla, ako aj odtoku v trabekulárnom tkanive.

Sekundárne glaukómy

Tvoria veľkú skupinu, pre ktorú je spoločným znakom prítomnosť iného očného alebo systémového ochorenia. Z očných ochorení môže k zníženiu odtoku vnútroočnej tekutiny prispievať napr. vnútroočný zápal, cievne ochorenie oka, úrazy oka alebo vnútroočné nádory. Na rozdiel od primárneho glaukómu postihuje sekundárny glaukóm zvyčajne len jedno oko, Rozdiel je aj v terapeutickom prístupe. U sekundárneho glaukómu liečime základné ochorenie, ktoré vieslo k rozvoju glaukómu, teda samotnú príčinu jeho vzniku.