Embryológia oka

Základ oka sa vytvára pomerne zavčasu - v dobe, keď sa embryo diferencuje na osem prvosegmentov. Po stranách prozencefala sa tvoria párové očné platničky, ktoré sa prehlbujú do jamky, neskôr sa vytvára očný vačok. Vačok sa vychlipuje pod povrchovou ektodermou a stopkou súvisí s budúcim mozgom.

Vačok sa neskôr z laterálnej strany oplošťuje a vchlipuje mediálnym smerom, takže nakoniec sa oba povrchy stretnú a vzniká tak očný pohárik s dvojitou stenou. Táto prechádza až na stopku, ktorú predelí. Cez vzniknutý žliabok prenikajú mezenchýmové cievy. Z povrchovej ektodermy sa derivuje platnička šošovky tým, že sa epitel vyvýši do cylindrickej podoby. Platnička potom vcestuje hlbšie do vačku a tým vzniká aj vačok šošovky, s dutinou uprostred. Nejaký čas však ešte súvisí s ektodermou. Postupným predlžovaním buniek zadnej časti vačku a ich premenou na primárne vlákna šošovky sa dutina šošovky uzatvára. Rast šošovky potom pokračuje apozíciou nových vlákien tak, že vznikajú švy šošovky v tvare písmena ypsilon. Primárne vlákna vytvoria jadro šošovky, na povrchu sa krátko nato vytvorí puzdro.

Vonkajšia vrstva pohárika je základom pigmentovej vrstvy epitelu, z vnútornej vrstvy sa diferencujú budúce bunky citlivé na svetlo, z neuroektodermy vznikajú neskoršie gliové bunky. Tvorba sietnice sa ukončí v siedmom mesiaci vývoja plodu.

Očný pohárik sa z pôvodnej pozície, keď dosahuje len do úrovne šošovky, posunie pred ňu a vo ventrálnych častiach tu zrastajú obe vrstvy , ktoré tak dávajú základ pre corpus ciliare a budúcu dúhovku. Stopka očného vačku sa premení na zrakový nerv, do jeho spodnej časti (žliabku) vrastajú vasa centrales retinae.

Sklovec sa vyvíja z pôvodnej mezostrómy, ktorá vzniká z neuroektodermy jej premenou na fibrilárne útvary. Po oddelení šošovky od sklovca pomocou capsula lentis sa sklovec premieňa na rôsolovitú hmotu, len v oblasti šošovky vlákna spevnejú a vytvoria tak závesný aparát, zonula ciliaris.

Chorioidea a skléra sa vyvíjajú z mezenchýmu, ktorý sa smerom navon zahustí, čím vzniká bielko, zatiaľ čo vnútorná vrstva sa bohato prekrví a vzniká tak cievnatka.

Predná očná komora vzniká tým, že sa rozostúpi vrstva ektodermy doteraz spojená s vačkom šošovky. Z vonkajšej vrstvy vzniká rohovka, vnútorná vrstva, bohato zásobená cievami, pokrýva vačok šošovky a nazýva sa membrana pupillaris. Táto sa mení na budúcu definitívnu podobu pupily asi v siedmom mesiaci vnútromaternicového života tak, že priestor postupne atrofuje a nakoniec sa rozpadne. Zadná očná komora vzniká taktiež rozostúpením, v tomto prípade mezenchýmu.

Mezenchým je základom pre vaskulárne štruktúry oka. Diferencuje sa z neho cievnatka, ktorá spája do kapilárnej siete vetvy a. hyaloidea, aa. chorioideae a aa. iridicae. V treťom mesiaci zanikne a. hyaloidea, po ktorej ostane v sklovci vretenovitý canalis hyaloideus.

Oko je najprv nekryté mihalnicami, tieto sa vytvárajú apozíciou mezenchýmu krytého ektodermou z okraja očných štrbín z príslušných valov. Dolná mihalnica sa vytvára z valu maxilárneho, horná mihalnica z valu čelového. Výbežky spolu po treťom mesiaci zrastú, v siedmom mesiaci sa opäť rozdelia.

Jednou z vývojových chýb oka je aj glaucoma congenitale. Vzniká vrodeným zvýšením vnútroočného tlaku kvôli poruche drenáže vnútroočnej tekutiny, následkom čoho je zväčšenie celého oka. Obštrukcia je zapríčinená nepriechodnosťou Schlemmovho kanála, atrofiou sinus venosus, alebo k nej dochádza, ak sa tieto štruktúry vôbec nevytvoria. Glaucoma congenitale je dedičné ochorenie, môže sa však tiež objaviť, ak matka počas prvého trimestra tehotenstva ochorie na rubeolu.