Diagnóza

Diagnostika glaukómu spočíva vo vyhľadávaní jeho hlavných príznakov:

• zvýšeného vnútroočného tlaku (nad 21mmHg);
• typických zmien v zornom poli;
• zmien na papile zrakového nervu

Glaucoma Foundation odporúča tento harmonogram pravidelných očných vyšetrení:

• u pacientov s výskytom rizikových faktorov robiť vyšetrenie každé dva roky pred 45. rokom života a každý rok po dovŕšení tohto veku;
• u pacientov bez prítomnosti rizikových faktorov robiť vyšetrenie každé štyri roky pred 45. rokom  života a každé dva roky po dovŕšení tohto veku.

Diagnostika glaukómu vychádza v prvom rade z podrobnej anamnézy so zameraním na identifikáciu rizikových faktorov. V prípade glaukómu s otvoreným uhlom je zvyčajne anamnéza chudobná. Pacient väčšinou pozoruje až výrazné výpady v zornom poli, ktoré už zodpovedajú ireverzibilným zmenám optického nervu. Pri náhlom zvýšení vnútroočného tlaku sa môže objaviť zašednutie obrazu, vnímanie dúhových kruhov okolo svetelných zdrojov, bolesti hlavy a bolesti v očnici alebo jej blízkom okolí. Tieto príznaky svedčia pre náhle zvýšenie tlaku, nie pre uzáver uhla.

U glaukómu s uzavretým uhlom býva anamnéza väčšinou typická. Pacient zvyčajne udáva väčšie či menšie záchvaty v minulosti. Vyvolávajúcim momentom záchvatu býva mydriáza, ktorá zapríčiní funkčný pupilárny blok tým, že sa dúhovka priloží na prednú stranu šošovky. Mydriázu môže vyvolať lokálne alebo celkové podanie mydriatík, pobyt v tme, psychické vplyvy atď. Vzniká typický obraz glaukómového záchvatu s bolesťou hlavy a oka. Objavuje sa zahmlené videnie, pocit nevoľnosti až dávenie. Oko je svetloplaché, má zmiešanú injekciu, rohovka je zhrubnutá, zašednutá. Pri dlhšom trvaní záchvatu vznikajú na šošovke epitelové šedé zákalky - glaukómové škvrny.

Pri vzniku podozrenia na glaukóm je základom pre stanovenie diagnózy starostlivé očné vyšetrenie. Toto spočíva v posúdení šírky komorového uhla (gonioskopia), meraní vnútroočného tlaku (tonometria), vyšetrení zorného poľa (perimetria), najmä však vo vyšetrení terča zrakového nervu (oftalmoskopia, digitálna analýza disku). Skríningové testy pre zachytenie glaukómu, založené len na meraní vnútroočného tlaku, majú nízku senzitivitu aj špecificitu. Vyplýva to z nekonštantnej citlivosti zrakového nervu na zvýšený vnútroočný tlak. Ak by sa závažnosť glaukómu hodnotila len podľa výšky vnútroočného tlaku, mohlo by dôjsť k jej podceneniu u pacientov s normotenzným glaukómom, a naopak k zbytočnému zahajovaniu liečby  u osôb s očnou hypertenziou. Pacient, u ktorého sa vyskytuje niektorý z rizikových faktorov pre glaukóm, by preto mal byť vždy kompletne vyšetrený.

Pre stanovenie diagnózy glaukómu a posúdenie jeho závažnosti je najdôležitejšie vyšetrenie terča zrakového nervu. Existuje niekoľko možností - od najjednoduchšieho vyšetrenia priamym oftalmoskopom, cez stereoskopické pozorovanie zrakového nervu štrbinovou lampou, až po digitálnu analýzu disku.

Starostlivé posúdenie zmien na terči zrakového nervu má vždy veľký význam aj pre stanovenie prognózy ochorenia. V prípade, že na terči nie sú zjavné znaky glaukómového poškodenia, tlak zatiaľ zreteľne nepoškodil nerv a prognóza je dobrá. Ak je už prítomné zreteľné poškodenie, prognóza je horšia úmerne stupňu poškodenia. Čím viac je nerv poškodený, tým viac sa musí tlak znížiť, aby sa tak spomalila ďalšia progresia ochorenia.