Anatómia oka

Všeobecná anatómia

Anatómia oka sa môže rozdeliť na dve hlavní časti, anatómiu samotného oka a anatómiu jeho pridružených orgánov. Vzhľadom na náplň týchto stránok  sa budeme podrobnejšie zaoberať len anatómiou očnej gule, poznanie ktorej je dôležité napr. pre etiológiu či klasifikáciu jednotlivých typov glaukómu.

Očná guľa (bulbus oculi)

Je vlastným párovým orgánom zraku. Tvar má približne guľový, veľkosti pingpongovej loptičky. Oko si možno predstaviť ako dve nerovnako veľké gule, ktoré sa navzájom prelínajú tak, že dotyčnice k ich priesečníkovým povrchom, kolmé na rovník, prechádzajú v blízkosti ich stredov. Gule majú rôzny polomer; prvá, ktorá svojou polovicou tvorí rohovku, má polomer r=0,8cm, druhá, ktorá formuje zvyšok oka, má polomer r=1,2cm.
Základné anatomické štruktúry sú:

• sclera (bielko)
• cornea (rohovka)
• conjunctiva (spojovka)
• chorioidea (cievnatka)
• corpus ciliare (vráskovcové teleso)
• iris (dúhovka)
• retina (sietnica)
• lens (šošovka)
• corpus vitreum (sklovec)
• camerae bulbi (očné komory)
• cievy
• nervy

 
Povrch očnej gule sa dá popísať pomocou polus anterior (vertex corneae, najventrálnejší bod), polus posterior (laterálne od výstupu n. opticus), meridiani (poludníky) a aequator (rovník, v najväčšom rozmere očnej gule). Ďalej sa používa na popis axis opticus (optická os medzi polus ant. a post.) a linea visus (zorná os, priamka prechádzajúca stredom všetkých optických prostredí a fovea centralis).